Literatúra je bohatá nielen na všeobecne známych autorov...

branaLiteratúra je bohatá nielen na všeobecne známych autorov...

Literatúra je bohatá nielen na všeobecne známych autorov, ale aj na zabudnutých. William Hope Hodgson (1877 – 1918) patrí skôr medzi menej známych, no o to pozoruhodnejších spisovateľov. Na začiatku 20. storočia totiž vytvoril postavu detektíva Carnackiho vyšetrujúceho prípady s podozrením na paranormálnu aktivitu. Zlo má rôzne podoby, nadprirodzené aj ľudské. Žánrovo sa príbehy v knihe Brána do sveta príšer pohybujú od hororu po detektívku, pričom témy sú strašidelné a zlovestné. Prekliaty dom; brána medzi dimenziami, cez ktorú do nášho sveta vstupujú príšery; strašidelná loď; duchovia, ale aj obyčajná zlomyseľnosť, podvod a zlé úmysly ľudí.

Napriek určitej jednoduchej kompozícii deja pôsobia poviedky s vymenovanými témami viacrozmerne, lebo taká je aj kombinácia emócií, rozumu, symboliky, s ktorou pracujú. Dokonca aj nadprirodzené javy sa dejú na základe nejakého dôvodu. Pomôcť nájsť vysvetlenia týchto niekedy zdanlivo nepochopiteľných príčin je úlohou rozumu. Postava Carnackiho stelesňuje konflikt medzi racionalitou a svetom mimo bežnú realitu. Podlieha emóciám, ale dokáže nájsť duševnú rovnováhu tam, kde iní v kontakte s tajomnom zlyhávajú.

„Myslím, že to je dobrý príklad, ako sa vo vypätých okamihoch ľudia pokúšajú vzájomne oklamať, pretože moja myseľ nebola ochotná plne prijať ani jedno z týchto vysvetlení. Snažte sa predstaviť seba na mojom mieste a zistíte, aké absurdné sú občas naše pokusy zdôvodniť, čo sa vôkol nás deje."

Jednou z hlavných tém poviedok je strach ako základný psychický stav prejavujúci sa v kontakte s neznámym javom. Strach podľa Carnackiho robí ľudí vnímavejšími voči nadprirodzeným javom. V poviedke Dom na konci ulice platí, že čím viac sa niekto bojí, tým skôr uvidí prízrak ženy. Carnacki tiež nie je žiaden hrdina bez pocitov. Neváha svoje obavy a strach priznať, dokonca ho hrôza takmer ovládne. Pozoruhodná je aj Carnackiho vlastnosť spoliehať sa v kritických chvíľach na magický rituál, prostredníctvom ktorého dokáže izolovať potenciálne nebezpečenstvo. Mágia a racionalita robia z Carnackiho chodiaci paradox.

V Hodgsonových prózach vidíme kombináciu vedeckých znalostí a okultných rituálov. Okultizmus so sebou nevyhnutne prináša symboliku, je to jeho jazyk. Prostredníctvom symbolov sa dokáže lepšie vyjadrovať aj psychika a Hodgson si toho bol, zdá sa, dobre vedomý. V poviedkach Neviditeľný kôň a Prasa vystupujú napríklad zvieratá známe z ikonografie alebo z biblických príbehov, ale v Hodgsonovej interpretácii prinášajú zlo. Niektoré príbehy majú úplne racionálne vysvetlenie, iné presahujú hranice nášho sveta, dokonca sa objavia aj také, ktoré sú kombináciou zlých ľudských zámerov a nadprirodzených ja­vov.

Sympatické na Carnackim je, že príležitostne nedokáže všetko vysvetliť, dokonca ani konanie ľudí. Dá sa to vnímať aj ako autorská chyba, lebo žáner klasickej detektívky nepustí a má pomerne prísne pravidlá, detektív však takto pôsobí ako normálny človek a nie ako vyumelkovaný superhrdina zo súčasných príbehov. V doslove Peter Uličný zasväcuje čitateľa do života a diela spisovateľa, čo je mimoriadne užitočné. Približuje tak širší kontext autorovej tvorby a dozvieme sa aj iné zaujímavosti. Doslovy v knihách z vydavateľstva Európa tvoria výraznú pridanú hodnotu. Kniha Brána do sveta príšer by rozhodne nemala ujsť pozornosti žiadneho priaznivca detektívky a hororu.

Zdroj: http://www.fandom.sk/clanok/recenzia-w-h-hodgson-brana-do-sveta-priser

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie