Nedokončená autobiografická črta Príbeh jednej židovskej rodiny odhaľuje...

pribeh-jednejNedokončená autobiografická črta Príbeh jednej židovskej rodiny odhaľuje...

Nedokončená autobiografická črta Príbeh jednej židovskej rodiny odhaľuje detstvo a mladosť židovskej filozofky, profesorky a te­ologičky Edity Steinovej (1891 – 1942), osvet­ľuje kľúčové momenty jej detstva a mladosti, odhaľuje motiváciu jednotlivých životných krokov a naznačuje jej ďalší osobnostný aj profesionálny vývoj. Dielo je intímnou výpo­veďou autorky o jej rodinných vzťahoch, škol­ských zážitkoch, radostiach a sklamaniach, priateľstvách, vášni pre štúdium a hľadaní pravdy. Vykresľuje osobnosť Edity Steinovej vo všetkých jej svetoch – vedeckom, rodinnom aj vnútornom, pričom demonštruje jej ľudské kvality a duchovnú hĺbku.

Ako táto nemecká intelektuálka a neskôr rehoľníčka uvádza v predhovore diela, jej cieľom nebolo vytvoriť apológiu židovstva. Snažila sa najmä vierohodne vyrozprávať vlastnú skúse­nosť pre tých, ktorí boli od detstva vychovávaní v rasovej nenávisti voči všetkému židovské­mu. Ako Židovka podáva autentické svedectvo o tom, čo sama zažila a čoho bola súčasťou, hoci sama sa od židovskej viery odklonila, prehlásila sa za ateistku, aby neskôr konvertovala na kato­licizmus, vstúpila do rehole karmelitánok a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Krí­ža. Na pozadí bežného života a každodenných udalostí (jednej) židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia sa ukrýva osobná spoveď autorky, ktorá počas svojho života neochvejne zastávala princípy pravdy, spravodlivosti, pracovitosti a súcitu k blížne­mu. Dielo je zároveň zamyslením nad podstatou a osudom (nielen) nemeckých Židov – zamysle­ním nad sebou samým, pokusom o nastavenie zrkadla a pochopenie židovskej prirodzenosti.

Steinovej nedokončená autobiografia si vy­žaduje pozorného a trpezlivého čitateľa. Samu seba v nej charakterizuje ako usilovnú, tichú a mlčanlivú. Rovnako pôsobí aj jej autorský rukopis – usilovne (niekto by mohol povedať, že snáď zbytočne zdĺhavo) zapisuje aj tie najmen­šie detaily zo života Steinovcov. Zo zápiskov je zrejmé, že Steinová bola v súkromí tichým a pozorným poslucháčom. Jej očiam neušli mnohé individuálne starosti a tragédie čle­nov rodiny, ktoré vďaka vzájomnej súdržnosti priateľstvách zasiahli všetkých rovnako. Nechýbajú podrob­nosti o rozvetvenom príbuzenstve a (nielen náboženských) zvykoch rodiny. Aby sa čitateľ „nestratil", prichádza na pomoc prekladateľ diela Milan Krankus a nenásilne dopĺňa bib­liografické údaje jednotlivých členov rodiny a kľúčové fakty z ich života, ale napriek tomu zachováva myšlienkový prúd autorky a nena­rúša pôžitok z čítania.

V úvode diela Steinová predstaví samu seba ako milujúcu a obetavú dcéru, sestru a tetu, vždy ochotnú pomôcť či poradiť. Autorka vy­chádza zo spomienok na najútlejšie detstvo, ktoré prežívala vo Vroclave ako najmladšie z jedenástich detí. Východiskovým bodom, autoritou a všadeprítomným hybným prvkom v jej rozprávaní z tohto obdobia bola jej matka Augusta Steinová, ktorá v rodine zohrala (naj­mä po predčasnej smrti otca Edity Steinovej) kľúčovú úlohu. Po smrti manžela sa práve ona stala stmeľujúcim prvkom, ekonomickým motorom aj morálnou oporou rodiny. Tradície a rodinné zväzky hrajú v tomto období života autorky nezastupiteľnú úlohu.

Počas študentských rokov a rokov vedeckej činnosti sa dostáva do popredia jej húževna­tosť a cieľavedomosť. Steinovej študijné a ne­skôr vedecké ciele ju pomaly, ale isto odvádzajú od rodinného (tradične židovského) prostredia, čo si aj bolestne uvedomuje a zasväcuje život filozofii. Obdobie na univerzite vo Vroclave (1911 – 1913) a v Göttingene (1913 – 1915) po­pisuje s osobitnou vášňou. Mení sa tam jej po­hľad na svet a vlastnú budúcnosť. Práve tu sa spoznáva s profesorom Edmundom Husserlom, zakladateľom fenomenológie, ktorý zásadne ovplyvnil jej ďalšie študijné (neskôr vedecké) smerovanie. Husserlovi, u ktorého písala aj doktorskú prácu, patrí osobitné miesto v Stei­novej spomienkach. Zápisky z obdobia štúdia odhaľujú (vo všetkej skromnosti) Steinovej usilovnosť a neobyčajné vedecké kvality. Tie neskôr pretavila do svojich filozofických prác (najmä syntézy Husserlovej fenomenológie a tomizmu Tomáša Akvinského). V slovenskom preklade vyšli napr. Žena (Lúč, 2016), Ľudská osoba, Filozofická antropológia (Európa, 2017), Čo je človek, Teologická antropológia (Európa, 2018), výber Steinovej textov Hrad duše (Eu­rópa, 2019) – všetky v preklade M. Krankusa.

Príbeh jednej židovskej rodiny je pokusom o osobnú spoveď s potenciálom poodhaliť podstatu a prirodzenosť nemeckých Židov v prvej polovici 20. storočia. Steinová na au­tobiografii začala pracovať pod vplyvom udalostí rastúceho útlaku a prenasledovania Židov v nacistickom Nemecku. Dokončiť sa jej ju však nepodarilo. Zápisky končia úspešným zložením doktorskej skúšky (1916) a nástupom do funkcie Husserlovej asistentky vo Freibur­gu. Nedopovedaná ostáva druhá polovica Stei­novej života, ktorú sa nám prekladateľ diela Milan Krankus pokúsil v závere diela priblížiť aspoň v stručnom životopise: roky jej pedago­gickej a vedeckej činnosti, neúspešná snaha o habilitáciu, vnútorný prerod, zavŕšený kon­vertovaním na katolicizmus až po odvlečenie gestapom a tragickú smrť v koncentračnom tábore.

Životnú cestu a tragédiu Edity Steinovej možno vnímať aj ako paralelu celoeurópskej tragédie a ako dôsledok hitlerovskej politi­ky v prvej polovici 20. storočia. Motiváciou pre vznik zápiskov bola úprimná snaha o hľa­danie židovskej prirodzenosti práve prostredníctvom spísania toho, čo sama ako dieťa zo ži­dovskej rodiny zažila, pretože len ten, kto sám v židovstve vyrástol, môže podať hodnoverné svedectvo. Napriek dobovým predsudkom Stei­nová nachádza v židovstve najmä „dobrotu srd­ca, pochopenie, vrelé prijatie a ochotu pomôcť".

zdroj: https://www.litcentrum.sk/recenzia/pribeh-jednej-zidovskej-rodiny?

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie