Výber z humoristických poviedok Michaila Zoščenka dokazuje, akým bol mimoriadnym majstrom pera. Nezaprie, že jeho predchodcami boli Gogoľ a Čechov. V jeho smiešnych historkách sa mieša smutné s humorným, trpká irónia s úsmevom, absurdita s realitou. Námety si bral z najbežnejšieho životného prostredia. Vrhá indiskrétne pohľady do života v rodine, obzerá sa okolo seba na ulici, v obchodoch, na schôdzi alebo v kine. Ukazuje človeka z tej smiešnej stránky, ktorá obyčajne nebýva najlichotivejšia. Sám o sebe kedysi povedal, že je humorista a satirik, preto nemôže písať ódy, čo však neznamená, že nemiluje ľudí a že im nechce dobre. Kedysi Zoščenkovi vyčítali, že si „ako meštiak a vulgárny človek zvolil za stálu tému prehrabávanie sa v najnižších a malicherných stránkach všedného života". Dnes môžeme práve tieto zápory považovať za klady. Jeho schopnosť vnikať pod povrch cítime ako umenie civilné, moderné, nevyumelkované a odvážne. Jeho drobné humoresky len potvrdzujú slová, že bol najduchaplnejší zo svojej generácie.
Preklad: Ján Ferenčík
Vydanie: Prvé
Vydavateľstvo Európa s.r.o. 2002
ISBN: 8089111017
279 strán, 13x21cm, tvrdé knižné dosky viazané s prebalom
